Festival environmentálnych výučbových programov  pod názvom ŠIŠKA sa koná každoročne na jeseň. Jeho poslaním je prinášať nové nápady, poznatky a informácie z oblasti environmentálnej výchovy. Poskytuje priestor pre aktívnu výmenu skúseností a otvára dvere  všetkým priaznivcom environmentálnej výchovy.
 

Tajomstvo aj prekvapenie...

občas malé poučenie, smiech aj drobnú záhadu, všetkým dobrú náladu. Znelka známej detskej relácie asi najlepšie vystihuje priebeh a atmosféru tohtoročného Festivalu ŠIŠKA, ktorý sa konal 15. – 17. októbra 2014 v Oščadnici.

Stretli sme sa v Kysuckých Beskydách, neďaleko najvyššieho vrchu Veľká Rača. Bolo nás vyše sto, učiteľov a koordinátorov environmentálnej výchovy z rôznych organizácií a všetkých kútov Slovenska. Neprišli sme plakať nad problémami. Naopak, prišli sme sa pochváliť tým, čo robíme a dokážeme. Vzájomne sme povzbudiť a motivovať. Vďaka takmer 40 prezentáciám, exkurzii a jednému prekvapeniu bolo naše stretnutie skutočnou oslavou environmentálnej výchovy.

Každý z nás do Oščadnice pricestoval nejakým dopravným prostriedkom. A práve schopnosti presúvať sa z bodu A do bodu B, t. j. mobilite bola venovaná úvodná večerná prednáška Andrei Štulajterovej (Občianska cykloiniciatíva) a Mareka Modranského (Zväz autobusovej dopravy). Počas nej sme sa pozreli pravde a svojim dopravným návykom do očí... mestá pre ľudí sa stali mestami pre autá. Autá sa stali našimi pánmi a mi ich sluhami. Bicykel využívame na športovanie a nie preto, aby sme sa niekam prepravili.

Druhý festivalový deň sa začal našimi prezentáciami. Projekty a programy sa striedali s praktickými aktivitami, dielňami, diskusiami a námetmi na environmentálnu výchovu. Popoludní  sme sa opäť presúvali, tentokrát hromadne. Do Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach nás odviezli dva autobusy – 25 ročný starček a pre porovnanie moderný autobus súčasnosti. V múzeu sme cestovali dejinami dopravy, odskúšali sme si ako funguje parný stroj a spomínali sme na časy minulé.

Keď sa tma vkrádala do okien, začali sme sa pripravovať na spoločenský večer. Už tradične ho otvorilo netradičné odovzdávanie ocenení v rámci školského programu Ekologická stopa. Ceny si prišli prevziať víťazi súťaže o najlepšiu aktivitu Hodina s ekostopou a zástupcovia škôl s najnižšou ekostopou vo svojom kraji. Pokojný priebeh odovzdávania zrazu narušil mladík s veľkým úsmevom – Thomas Puskailer. Vraj zablúdil a ocitol sa na nesprávnom mieste. Už-už chcel odísť, ale jeho manažér nakoniec súhlasil a mohli sme ho využiť pri odovzdávaní cien. Keď potom Thomas rozprával o svojich eko-výchovných koncertoch pre školy, postupne nám dochádzalo, že jeho prítomnosť nebola náhodná. Zostal až dokonca – povzbudzoval pri súťažných aktivitách, nacvičil s nami pesničku o bicyklovaní a zaspieval si hymnu ŠIŠKY. Kto si myslí, že to bola bodka za programom, je na omyle.

Tretí deň sme pokračovali v prezentáciách a až spoločný obed definitívne ukončil naše stretnutie. Tajomstvo bolo povedané, prekvapenie odhalené a dobrá nálada? Nech zostane všetkým čo najdlhšie!  

Text: Jana Šimonovičová, SAŽP